Anarchia - cesta k slobode alebo definitívnemu otroctvu?

Autor: Stanislav Jurčišin | 28.2.2014 o 15:32 | (upravené 28.2.2014 o 15:42) Karma článku: 4,83 | Prečítané:  713x

K napísaniu tohto článku som sa rozhodol na základe mnohých pokusov o snahy vyobrazovať problematickosť dnešných spoločenských problémov v existencii štátu ako takého, resp. v hospodárskej oblasti videnie problému v tzv. štátom vynútenej mene za ktorou sú snahy o riešenie najpodstatnejšieho problému dneška zrušením oficiálnej meny a zavedením iba tzv. voľného trhu mien.

K napísaniu tohto článku som sa rozhodol na základe mnohých pokusov o snahy vyobrazovať problematickosť dnešných spoločenských problémov v existencii štátu ako takého, resp. v hospodárskej oblasti videnie problému v tzv. štátom vynútenej mene za ktorou sú snahy o riešenie najpodstatnejšieho problému dneška zrušením oficiálnej meny a zavedením iba tzv. voľného trhu mien.

Preto pohľad z inej strany.

Bezpochyby je dnes mnohým jasné, že v oblasti hospodárstva je systém nastavený automaticky pyramídovo, keď veľkí prostredníctvom bankového podvodu postupne pohlcujú menších.  Ide o nastavené otroctvo a to na zjavnom podvode. Vyústilo to do situácie, keď stále menšie množstvo ľudí vlastní väčšiu časť zdrojov a stále väčšie masy zostávajú na pokraji chudoby, zúfalstva, dostávajú sa do postupnej apatie a sú stále menej schopné rozlišovať realitu okolo seba a teda menej schopné nejakej aktívnej obrany voči postupnému zotročovaniu.

Celú spoločnosť to dostáva do rozkladu, avšak o dôsledkoch a veciach ktoré sa okolo dejú asi písať nemusím, informácií je tu o tom dosť.

Hospodárske pravidla sú teda zjavne počas funkčnosti kapitalistického banko-systému založeného na vzniku peniazí na dlh kontrolované súkromníkmi, nastavené nespravodlivo a majú len jeden možný scenár. Dá sa hovoriť, že poslednou súčasťou akejkoľvek slobody v podobe demokracie a spoločnej možnosti rozhodovania je štát. Nebudem tu rozoberať jeho nešťastné vplyvy na hospodárstvo v podobe zvyšovania daní, dotácií, snáh o umelé udržiavanie chodu spoločnosti. Tie sú bezpochyby deštrukčné, avšak na druhej strane pri bankovom podvode a dlhodobom odleve zdrojov aj nevyhnutné a takáto situácia je toho logickým vyústením. K tomu niekomu zjavne vyhovuje aby sa veci rozhodovali na základe čo najvyššieho stupňa byrokracie, keďže to napomáha k zvyšovaniu vnútorného rozkladu spoločnosti a vyskytovania sa čo najväčších vnútorných konfliktov, ktoré následne automaticky pomáhajú znižovať schopnosť obrany voči nastavenému otroctvu.

Demokratický princíp fungovania štátu a spoločné rozhodovanie je posledná vec, ktorá môže dať spoločnosti určitý nádych slobody a spravodlivosti. Je to posledná vec, ktorá môže dať a zachovať v spoločnosti myšlienku rovnosti medzi ľuďmi. Je to posledná vec a fakt, ktorý môže dať každému rovnaké práva a neberie do úvahy bankové kontá a krátkodobé postavenie v pyramídovej hre. Bojím sa že je to posledná vec, ktorá stojí určitým skupinám pred úplným zotročením celej spoločnosti. A už vyššie som chcel ukázať, že moje tvrdenie si nezakladá na nepochopení problémov funkčnosti a možno aj úloh štátu vo vysoko rozvinutom kapitalistickom pyramídovom zlodejstve.

Čo potrebuje normálne fungujúci a rozmýšľajúci človek pre svoj život? Potrebuje žiť v spoločnosti, ktorá mu zabezpečí prácu, ktorá pomôže uživiť jeho rodinu. Potrebuje cítiť, že spoločnosti niečo dáva, že je pre ňu prospešný a že spoločnosť mu za to poskytne adekvátny priestor na život. Potrebuje mať pocit istoty, že pri snahe o slušné spolunažívanie s inými budú tieto atribúty splnené. Skutočne nepíšem o tom, že mu má štát dať všetko zadarmo, ako si to mnohí pri takých pokusoch vysvetľujú. Ja vravím o tom, že úlohou štátu je nastaviť pravidlá, ktoré taký priestor na život umožňujú.

Čo môže znamenať znižovanie vplyvu spoločného riadenia a snahy o nastavovanie viacmenej anarchie v dnešnom vyspelom kapitalizme(vysokom stupni postupného procesu polarizácie a okrádania) o ktorú sa opierajú mnohé snahy? To dnes môže znamenať, že ľudia prestanú mať rovnakú možnosť spolupodieľať sa na fungovaní spoločnosti. To znamená, že nie každý má rovnaký koeficient hodnoty pre spoločnosť a že ľudia majú iba hodnotu podľa svojho majetku. To môže znamenať ničenie poslednej šance na nápravu a vytvorenie demokracie aj v oblasti hospodárstva.

Skúsim vysvetliť fungovanie voľného trhu mien na malom príklade. V systéme je len 10 ľudí a fungujú v ňom nejaké meny. Nejako to funguje, avšak už predošlý kapitalistický podvod vytvoril a polarizoval spoločnosť, keď dvaja ľudia, Jožko a Peter, vlastnia povedzme 90 percent všetkých hmotných zdrojov. Takýto dvaja ľudia sa rozhodnú pre zavedenie ďalšej meny, zatiahnú do toho svoje firmy cez ktoré ich dávajú do obehu ako mzdu, resp. ich obchody ich začnú automaticky akceptovať. Jožko a Peter budú mať neuveriteľné možnosti na zavedenie ďalšej meny, v skutočnosti vlastne zvýšiť množstvo výmenného prostriedku v obehu a okradnúť spoločnosť. To je fakt, ktorý bude malou skupinou ľudí bezproblémovo v takomto systéme realizovateľný. Samozrejme sa skryje za nejaké netransparentné dolovanie, na začiatku si takú menu kúpia, zvýšia po nej dopyt, následne cenu atd atd.

Takéto prostredie môže poskytnúť obrovské možnosti ďalšieho špekulatívneho obohacovania sa úzkych skupín. Niečo podobné ako to robievalo a zrejme aj robí v globálnom meradle dnešné privilegované impérium pri snahách o získavanie kontroly nad bankovými a v podstate následne celými systémami a ekonomikami(príklad v Japonsku min. storočie). Aj keď len trochu ináč, ale princíp je ten istý. Podobné situácie a okrádanie sa deje prostredníctvom burzových špekulácií. Pomocou machinácií a rôznych vplyvov na dopyt a ponuku cez veľkokapitál sa ľudia oberajú o majetky.

Pri takomto systéme človek, ktorý by chcel konečne žiť ako jeden z mnohých, dávať do spoločnosti svoje hodnoty, realizovať sa a následne z nej prijať zdroje na rozvoj seba a svojej rodiny, istoty mať zjavne nebude. Možností jeho okrádania budú opäť obrovské a to zase cez zle a netransparentne nastavený, resp. v tomto prípade nijaký peňažný systém. A budú zrejme oveľa masívnejšieho a neočakávanejšieho rozmeru. Nepríde mi to ináč ako popri tom dnes fungujúcom jednoduchý prechod z kaluže do blata.

Ľudstvo prešlo a prechádza určitými fázami a snaží sa o nastavenie spravodlivého a slobodného prostredia, ktoré jediné dokáže byť stimulom na hľadanie kompromisov a ciest k vzájomnému spolunažívaniu. Pochopilo nevyhnutnosť a výhodu demokracie a spoločnej participácie na riadení chodu spoločnosti. Je skutočne snaha o vytláčanie takýchto pokrokov a návrat späť tou správnou cestou?

Za voľným trhom mien mohli byť a bezpochyby aj u mnohých sú dobré úmysly z pohľadu zdanlivej nemožnosti nejakých krokov v smere nápravy  bankového podvodu, hlavne v USA. Avšak v dnešnej dobe vysoko centralizovanej moci si pri týchto snahách môžu členovia najvyšších poschodí kapitalistickej banko-pyramídy skutočne mädliť ruky a tešiť sa z toho, že veci pôjdu aj v prípade nastatia takejto alternatívy v smere ich zjavne vysoko humánnych cieľov.

Nefunkčnosť dnešného peňažného systému ktorá zjavne spôsobuje aj nefunkčnosť trhov, štátov a rozklad spoločnosti má skutočne svoje identifikovateľné príčiny ktoré sa pri chcení opraviť bezproblémovo dajú. Bojím sa  len, že bombardovaním, znižovaním vplyvu spoločnej participácie na riadení a nastavovaním anarchie cestou nie je. Za touto navonok sľubovanou slobodou môže byť v skutočnosti opačný scenár.

Samozrejme je potrebné znižovať byrokraciu, vytvárať súťaživé prostredie. Ale zabetpečme najprv spravodlivosť a nemožnosť špekulatívneho zotročovania más. Potom sa dá reálne baviť o vytváraní slobodného trhového prostredia, Bez toho to jednoducho nejde.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan nemá peniaze ani hráčov a stráca to najcennejšie. Fanúšikov

Viac ako o postupe do play off sa začína hovoriť, či klub vôbec dohrá sezónu v KHL.

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.


Už ste čítali?